Ukrajina
Posledné udalosti spojené s Ukrajinou zvyšujú napätie vo východnej a strednej Európe. Všetky zúčastnené strany sa obviňujú z eskalácie no aj napriek tomu vykonávajú nelineárne politicko-vojenské rozhodnutia. Na pozadí tohto celého ale stojí hráč, ktorý v tichosti preberá globálnu moc – Čína
Po rozpade ZSSR nastal “monopol”
Spojené štáty od konca studenej vojny figurovali vo svete ako globálny policajt. Pádom Sovietskeho Zväzu sa stali najsilnejšou armádou, najsilnejšou ekonomikou a ich sféra vplyvu bola cítiť po celom svete. Došlo k rozširovaniu NATO o nové štáty, zvyšovaniu vojenskej prítomnosti na blízkom východe aj vo východnej a južnej Ázii
Toto zabezpečilo, že Spojené štáty boli skrz politiku, obchod ale aj členstvo v NATO schopné ukotviť svoju pozíciu globálneho policajta. Masívna vojenská sila taktiež rozhodovala či už v menších alebo väčších konfliktoch
Dnes majú spojené štáty približne 750 vojenských základní a viac ako 173 000 vojakov rozmiestnených v zahraničí po celom svete. Toto číslo posledné roky klesá a stúpať už pravdepodobne nebude. Poslednou krajinou, ktorú USA kompletne opustili je Afganistan, čím ukončili viac ako 20 ročnú, extrémne finančne náročnú vojenskú kampaň, ktorá vzhľadom na dosiahnuté výsledky skončila fiaskom
Čína preberá žezlo
Čína je druhá najväčšie ekonomika na svete a najväčšia ekonomika v Ázii. Ekonomický trend naznačuje, že aj napriek spomaleniu vďaka koronakríze je ročný nárast v prípade Číny väčší ako USA. Viaceré hrubé odhady predpokladajú zosadenie USA z ekonomického prvenstva okolo roku 2030 v prípade, že by nedošlo k väčším globálnym problém
Armáda zažíva masívnu inováciu
Zaužívaný stereotyp zastaranej armády, ktorá nepriateľa ubije prevahou je prežitok 80. rokov. Čína sa vďaka priemyselnej špionáži a nákupom od jej spojencom dostáva k najmodernejšej technológii. Jej najväčším zdrojom je Rusko. Od neho nakupuje prevažne lietadlá a PVO systémy. Zbrane ich domácej výroby sa častokrát až nápadne podobajú na buď západné alebo Ruské stroje
Najväčšie námorníctvo
Čína má najväčšie námorníctvo na svete. Momentálne podľa zdrojov Ministerstva Obrany je k dispozícii viac ako 355 lodí a číslo každoročne stúpa. Do roku 2030 má Čínska vláda v pláne vlastniť viac ako 420 vojenských lodí
Dôležité je ale podotknúť fakt, že aj napriek početnej prevahe ide oproti iným svetovým lídrom zväčša o menšie lode. Značná časť z nich spadá do kategórie Pobrežných lodí, ktoré sú skôr určené pre podmienky Ázie ako zaoceánske plavby. Toto nemení ale nič na fakte, že početnosť týchto lodí vzbudzuje už relevantný strach v očiach susedných krajín aj vzhľadom na teritoriálne problémy v juhočínskom mory
Jadrové zbrane a energia
Spojené štáty sa dlhé roky obávali Číny kvôli jadrovému arzenálu no nie je to kvôli zvyčajnému dôvodu. Čína nedisponuje veľkým množstvom jadrových zbraní (cca 350) a v ich vojenskej doktríne to ani nikdy nebolo cieľom. Problém ale predstavoval fakt, že jadrové zbrane spadali dlhú dobu pod obyčajné raketové jednotky a tým pádom boli v rukách osôb, ktoré mohli spôsobiť neadekvátnu odpoveď aj na menšiu hrozbu. Dnes už tomu tak nie je a aj na tejto úrovni došlo v Číne ku kompletnej reštrukturalizácii velenia
Ich nosiče jadrových zbraní vo väčšine nemajú globálny dosah no toto môže zmeniť technológia hypersonických rakiet. Vyhlásenia Číny ohľadom vlastnenia týchto zbraní uviedli do pozornosti Amerických politikov a vojenských predstaviteľov
Podľa expertov sa posledné Čínske testy hypersonických rakiet zameriavali práve na prekonanie Americkej protivzdušnej obrany. Američania sú presvedčený, že použili pri teste takzvaný systém “orbitálneho bombardovania”. Ide o útok v ktorom je zbraňový systém vyvezený na dráhu orbitu a tú opúšťa až pred finálnym útokom na cieľ. Toto by mohlo zabezpečiť pre Čínu efektívnejší a z dlhodobého hľadiska lacnejší spôsob “dopravy” jadrovej hlavice ako pri tradičných raketách ICBM
je to spôsob ako obísť náš obranný systém a systém včasného varovania
Tajomník Amerického letectva Frank Kendall
Iniciatíva Belt and Road
Globálna hospodárska iniciatíva, ktorej gigantický rozmer Číne zabezpečí z dlhodobého hľadiska všetko potrebné bez jediného výstrelu. V roku 2013 oznámil Čínsky prezident Si Ťin-pching existenciu tohto plánu. Svet vtedy ešte netušil aké rozmery tento projekt má a ako seriózna Čína v jej plánoch bude. Je rok 2022 a ukazuje sa, že Čínsky plán funguje dokonale
Nové logistické námorné základne
Od začiatku tejto iniciatívy Čína postavila, zväčšila alebo zrevitalizovala námorné základne s významným logistickým postavením. Tieto logistické centrá sa nachádzajú na najdôležitejších ekonomických trasách smerujúcich do Európy. Všetky tieto udalosti sú vykonávané zatiaľ čisto civilnými spoločnosťami bez prítomnosti Čínskej ľudovej armády PLA. Je tu ale háčik
Aj keď je nepravdepodobné použitie armády PLA najbližšie roky, tá možnosť tu je. Celý projekt BRI je stále bez väčšieho povedomia novinárov vzhľadom k absencii nejakej očividnej kontroverzie. Použitie armády by túto kontroverziu spustilo
Zabezpečujú dominanciu v Indickom oceáne?
Pakistán, Mjanmarsko, Srí lanka a Kambodža. Toto sú krajiny v ktorých sa nachádzajú logistické námorné centrá. V týchto krajinách Čína zároveň vytvára vlastný ekosystém na politicko obchodnej úrovni. Kambodža a Mjanmarsko majú pre Čínu ale špeciálne významnú strategickú hodnotu. Nachádzajú sa totižto v blízkosti Malackého prieplavu, ktorý spája Juhočínske more a Indický oceán
Americká prítomnosť v Indickom oceáne je stále vysoká a Čínske schopnosti im konkurovať stále nedostatočné. Rozvoj týchto prístavov ukotví Čínske postavenie v Indickom oceáne v prípade potreby aj na vojenskej úrovni. Americká námorná sila je síce masívna, no nedokážu koncentrovať celú svoju silu v jednom bode
Militarizované logistické centrá?
Aj keď dnes všetky logistické centrá vystupujú ako civilné, má to háčik. Podľa Čínskych zákonov musia všetky prístavy či už domáce alebo v zahraničí spĺňať normy Čínskej ľudovej armády. Existuje aj termín “strategic strong points”, ktorý opisuje tieto základne ako významný ekonomicko-vojensko-politický nástroj. Vrámci ďalšieho zákona sú všetky civilné elementy vrátane lodí povinné spolupracovať s armádou PLA. Toto platí aj v časoch mieru
Čo toto znamená? Čínske logistické centrá sú budované tak, aby ich bolo možné integrovať do PLA. To môže znamenať, že ich militarizovanie je reálnou možnosťou a s každým novým civilným prístavom prichádza možnosť predsunutej námornej základne. Tieto námorné základne sa dnes nenachádzajú už len v Indickom oceáne a ich výstavba bude len pokračovať
Tisíce kilometrov diaľníc, vlakových koľají a mnoho iného
Zatiaľ čo vyššie spomenuté sa týkalo záležitostí mora a oceánov, Čína aktívne pracuje aj na pozemnej infraštruktúre a zahraničnej politike. Vrámci plánu BRI má Čína vo výstavbe 5 hlavných prúdov, ktoré zaistia nie len logistiku tovaru ale aj prísun nerastných surovín z blízkeho východu a okolitých krajín. Pre predstavu enormnosti tohto plánu – Čína má v pláne postaviť železnicu, ktorá bude spájať jednou vlakovou traťou Londýn a Čínske mesto Yiwu
Dlhy, ktoré sa nedajú splatiť?
Vrámci ekonomicko-politickej stratégie poskytuje Čína zainteresovaným krajinám možnosť získať financie, ktoré budú použité na výstavbu infraštruktúry ako napríklad menované prístavy, mosty, diaľnice alebo železnice. Podmienky na získanie týchto financií sú relatívne jednoduché narozdiel od tých západných, ktoré vyžadujú veľké množstvo byrokracie. Týmto spôsobom sa stávajú pôžičky lukratívne aj pre problematickejšie krajiny. Tu ale nastáva problém. Budú tieto krajiny schopné dlhy splatiť?
Ide o miliardy dolárov, ktoré sú jednotlivým krajinám ponúkané. Podľa mnohých expertov ale Čína nemá záujem získať peniaze z dlhov, ide im o niečo iné. Krajiny, ktoré nie sú schopné platiť dlhy dávajú Číne ako protihodnotu plnú kontrolu nad vybudovanou infraštruktúrou. Toto sa stalo už v prípade Srí lanky, kde Čína kvôli neschopnosti platiť dlh získala plnú kontrolu po dobu 99 rokov. To isté sa stalo v Pakistane, kde získali kontrolu na 40 rokov a podobná dohoda možno nastane aj v Mjanmarsku. Ide teda o prístavy na dôležitej námornej obchodnej ceste, ktoré Čína drží vo svojich rukách a ďalšie budú pravdepodobne pribúdať
Zhrnutie
Čínsky plán BRI je najväčším ekonomicko-politickým plánom 21. storočia, ktorý povedie k absolútnej zmene geopolitiky a predovšetkým oslabeniu postavenia Spojených Štátov ako hlavnej sily. Iniciatíva predstavuje obrovské rozvojové možnosti no prináša so sebou aj riziká. V článku spomenuté informácie slúžia pre hrubú predstavu enormnosti iniciatívy a v blízkej budúcnosti sa pozrieme bližšie na jednotlivé projekty a pozemnú časť BRI
