Momentálny konflikt na Ukrajine otvoril tému takzvanej “špinavej bomby“. Tak ako Rusko, tak aj Ukrajina začali jeden druhého obviňovať z možného použitia tejto zbrane a preto je nutné vysvetliť, o čo vlastne ide a ako sa proti nej prípadne brániť.
Čo je špinavá bomba?
Keď niekto referuje na špinavú bombu, častokrát referuje na zbraň teroristov no to sa s veľmi rýchlo meniacim sa charakterom vojen môže zmeniť. Ide o konvenčne (nenukleárne) odpálenú bombu, ktorej úlohou je rozšíriť rádioaktívny alebo biologický materiál na určenej ploche.
Aký je rozdiel medzi jadrovou bombou a špinavou bombou?
- Keď dôjde k výbuchu jadrovej bomby, dochádza k štiepeniu atómov čo má za následkom obrovskú explóziu. Toto vytvorí takzvaný atómový hríb.
- Pri explózii špinavej bomby nedochádza k štiepnej reakcii a uvoľnení tak veľkého množstva energie. Namiesto toho konvenčný výbuch roznesie rádioaktívny, alebo akýkoľvek iný materiál určený na kontamináciu prostredia.
Z tohto dôvodu sa hovorí špinavej bombe aj ako zbrani teroristov alebo chudobných. K vytvoreniu štiepnej reakcii, ktorá je potrebná pre jadrový výbuch je potrebná technológia. K vytvoreniu špinavej bomby je potrebný iba rádioaktívny, poprípade biologický odpad a násobne menej technologických zručností.
Zdroj: Wikimedia commons
Aké reálne hrozby predstavuje výbuch špinavej bomby?
Tu sa dostávame k paradoxu. Viacerí experti ako aj inštitúcie zaoberajúce sa takýmto možným útokom odhadli, že najväčšiu okamžitú škodu by spôsobil samotný konvenčný výbuch a nie radiácia, ktorá by sa šírila. Prečo je tomu tak?
Ak by sme brali v úvahu, že túto bombu použije teroristická skupina, bavíme sa o menej schopných skupinách s obmedzenými zdrojmi. Dobre ale čo to teda znamená?
Vytvoriť bombu, ktorej rádioaktívny materiál by bol schopný na širokom priestore spôsobiť okamžite rádioaktívne následky je nereálne. Tvorba samotnej bomby by vyžadovala enormne veľké technické opatrenia od tienidiel až po prenášače, schopné toto zvládnuť. Najväčší problém pri tak enormne silnej bombe by bolo udržať vôbec nažive ľudí, ktorí ju vyrábajú.
Nebavíme sa tu ešte ani o nástrojoch, ktoré sa nachádzajú po celej planéte schopné radiáciu detekovať. Satelity, pozemné stanice a mnoho ďalších systémov, by bombu tak kolosálneho rozsahu dokázali zaznamenať. Tu sa ale bavíme o prípade, že by išlo o útok nejakej teroristickej skupiny.
Čo ak by za tým stál nejaký väčší štát?
Nebudeme si robiť ilúzie a priznáme, že s tak rýchlo meniacim sa spôsobom vedenia boja po celom svete je možná aj táto situácia. Tu je to ale zložitejšie.
Špinavá bomba má jednu “výhodu”. Dá sa ľahko na základe vyšetrovania zistiť, odkiaľ asi pochádza, aký materiál na ňu bol použitý a všetkými možnými spôsobmi, ktoré dnes sú k dispozícií dôjsť až k vinníkovi. Rádioaktívny materiál, ktorý sa rozloží do okolia sa dá pozbierať, dá sa na základe satelitov, kamier a rôznych iných spôsobov zistiť, kto to tam priniesol a v neposlednom rade, výbuch takejto bomby je vždy niečim motivovaný.
Bola niekedy špinavá bomba už použitá?
Nie ale boli pokusy. V roku 1996 Čečenskí teroristi umiestnili špinavú bombu v Moskovskom Izmailovo parku. Bomba obsahovala konvenčný dynamit a caesium-137, ktorý bol získaný zo zariadenia určeného na liečbu rakoviny. Reportéri vtedy dostali tip na lokalitu, v ktorej sa môže niečo takéto nachádzať. Bomba bola následne bezpečnostnými zložkami odstránená.
Druhý incident pochádza taktiež z Čečenska. Vtedy Ruskom podporovaná hlava Čečenskej bezpečnosti Ibragim Khultygov oznámil, že sa im podarilo nájsť a odstrániť kontajner naplnený rádioaktívnym materiálom ku ktorému bola pripevnená výbušnina.
Odkiaľ môže pochádzať rádioaktívny materiál použitý v bombe?
Ten môže pochádzať z viacerých miest, keďže rádioaktívny materiál sa denne používa. Či už ide o nemocnice, výskumné zariadenia, industriálne oblasti ako aj rozsiahle staveniská. Rádioaktívny materiál sa používa pri liečbe rôznych ochorení, pri sterilizácií, pri kontrole spojov a tak ďalej.
Všetko čo by bolo potrebné k získaniu takéhoto materiál by bol človek, ktorý by vedel kde hľadať. Veľkou výhodou ale je, že rádioaktívny materiál, ktorý predstavuje bezpečnostné riziko spadá pod rôzne druhy kontrol. To znamená, že jeho strata by bola pravdepodobne veľmi rýchlo nahlásená a väčšina týchto materiálov nie je aj tak vhodná pre výrobu špinavej bomby. To znamená, že zoznam by sa dal veľmi rýchlo zúžiť.
Hrozba rakoviny?
Len za to, že nejaká osoba stojí po krátky čas pri zdroji rádioaktívneho materiálu alebo sa na neho dostane takýto prach, neznamená to automaticky, že dostane rakovinu.
Krátkodobé vystavenie tela voči rádioaktívnemu materiálu zo špinavej bomby viacerí odhadujú na rozmedzie medzi dentálnym röntgenom a zaoceánskym letom. Strach z chorôb z akútneho ožiarenia teda nie je na mieste.
Dnešná medicína zároveň vie už veľmi dobre, ako liečiť choroby a príznaky z ožiarenia. Ľudstvo malo čas poučiť sa na svojich chybách ako napríklad Černobyľ alebo iné takéto nehody a nepredpokladá sa, že následky špinavej bomby budú mať za následky úmrtia z akútneho ožiarenia.
Ako sa teda chrániť a brániť?
- ak si prežil počiatočný výbuch, snaž sa čo najrýchlejšie vzdialiť od miesta incidentu.
- je nutné si chrániť dýchacie cesty aby sa rádioaktívny prach nedostal dnu
- ničoho z výbuchu sa nedotýkaj, môže to byť rádioaktívne
- snaž sa čo najrýchlejšie dostať do bezpečia nepoškodenej budovy, ktorá má betónovú konštrukciu
- keď si už v bezpečí, odstráň zo seba všetko oblečenie. Toto môže eliminovať až 90% rádioaktívnych prachových častíc
- Oblečenie umiestni na nejaké bezpečné miesto, kde sa ho určite nik nebude dotýkať
- snaž sa čo najrýchlejšie umyť mydlom. Nezabudni na vlasy a tie si očisti veľmi precízne. Ak si chceš byť 100% istý, ostrihaj si ich
Pomôže mi jodid draselný?
Skôr nie ako áno ale keďže nevieš o aký útok išlo, skôr by sme odporučili ho preventívne použiť. Prečo ale skôr nepomôže?
Jodid draselný sa často prezentuje ako ochrana proti ožiareniu no ide len o marketingový trik, pre ľudí, ktorí nevedia o tom viac. Jodid draselný je efektívny pri ochrane LEN štítnej žľazy ak je podaný 24h pred útokom alebo maximálne 4 hodiny po incidentu. Užitočný je ale len pri špecifických podmienkach a to:
- Rádioaktívny materiál musí byť prehĺtnutý alebo vdýchnutý (interná kontaminácia)
- jodid chráni štítnu žľazu len voči rádioaktívnym jódom, presnejšie “Jod-131”
Náš názor je taký, že každý občan by mal mať jodid draselný doma. Je lepšie byť pripravený a mať možnosť brániť sa ako potom plakať. V prípade všeobecného verejného ohrozenia je len minimálna šanca, že štát bude schopný do 4 hodín zabezpečiť túto látku a v lekárniach už teraz evidujú výpadky, kvôli strachu v spoločnosti.
Na druhej strane tak ako je písané vyššie, je potrebné vedieť o jodide viac ako len informácie, ktoré ponúkajú marketingové letáky.
Použije túto bombu Ukrajina alebo Rusko?
Nemyslíme si. Konflikt na Ukrajine je monitorovaný celým svetom a použitie takejto zbrane neprináša ani žiadnu taktickú vojenskú výhodu. Rádioaktívny mrak by mohol zasiahnuť tak ako brániaceho sa tak aj útočníka.
Čo je teda cieľom špinavej bomby?
Strach
To je najväčšia sila zbrane menom špinavá bomba. Používanie tohto slova v médiach vyvoláva strach, ktorý sa dá využiť a zneužiť na rôzne účely. Samozrejme, že šanca na použitie špinavej bomby existuje no ľudská história ukázala, že ani počas studenej vojny, kedy voči sebe stáli 2 bloky, nebol záujem túto zbraň použiť dokonca ani v proxy armádach.
