Doktrína absolútneho zničenia MAD
Ide o vojenskú doktrínu, ktorá je súčasťou komplexnej vojenskej stratégie. Je založená prevažne na teórii zastrašovania. Teória zastrašovania má základ vo vlastnení tak silných zbraní, že oponent zvažuje použitie tak isto silných zbraní
Najčastejšie ide o jadrové zbrane, ktoré majú slúžiť ako dostatočne odstrašujúci faktor pre oponenta, ktorý jadrové zbrane vlastní tiež
Teória hier
Doktrína MAD má základy v takzvanej teórii hier. Ide o zložitú disciplínu aplikovanej matematiky, ktorá analyzuje široké spektrum faktorov, ktoré ovplyvňujú v podstate akýkoľvek konflikt
Vytvárajú sa modely, ktoré sa analyzujú a teoretizujú. Súčasne sa k nim vytvárajú aj precízne matematické modely, ktoré už dokážu určiť aká stratégia by sa každému z účastníkov hodila pre maximalizáciu výsledkov
Nashova rovnováha
Je súčasťou teórie hier a je to situácia, kedy ani jeden hráč jednostrannou zmenou stratégie nedokáže dosiahnuť lepšie postavenie vo svojej situácii. V jednoduchosti povedané sa tento koncept snaží predpovedať rozhodnutia individuálnych aktérov konfliktu, ktorých rozhodnutia ale súčasne závisia od rozhodnutí všetkých ostatných aktérov konfliktu
Základom tejto rovnováhy je nemožnosť predpovedať výsledok ak sa na jednotlivé rozhodnutia prizerá izolovane a nie v nadväznosti na rozhodnutia všetkých ostatných
Nashova rovnováha sa aktívne používa vo vojenských stratégiách a bola aj kľúčovým aspektom studenej vojny a modelovania výsledkov rôznych konfliktov
Princíp MAD
Doktrína MAD predpokladá, že obe strany konfliktu majú dostatočne silné zbrane na zničenie jeden druhého. Zároveň predpokladá, že aj v prípade preventívneho prvého útoku nastane odvetný útok, ktorý bude tak isto devastujúci a to je odstrašujúcim javom pre všetky zúčastnené strany
Výsledkom tejto doktríny je síce medzi aktérmi “nervózny” ale súčasne stabilný mier
Táto doktrína zároveň vyžaduje, že ani jedna strana nestavia bunkre a obranné raketové silá v masívnom množstve. Takýto akt by totižto narušil strach z dôsledkov konfliktu a tým pádom dáva jednej zúčastnenej strane výhodu, ktorá narúša mier
Studená vojna
Použitie jadrových zbraní na Japonsku v roku 1945 spustilo “závody” vo vývoji jadrových zariadení a spôsobe ich dopravy na požadované miesto. Vedúcimi krajinami boli USA a ZSSR, ktoré sa snažili nájsť efektívne využitie a implementáciu jadrových zbraní. Jadrová parita medzi týmito krajinami prakticky zabezpečila, že ani jedna z krajín po skončení druhej svetovej vojny nezačala ďalší masívny konflikt
Studená vojna vyústila až do Kubánskej Krízy, kedy už obe zúčastnené strany disponovali prostriedkami na absolútne zničenie. Táto kríza je exemplárnou ukážkou aplikácie doktríny MAD, keďže je výsledkom mnohých nelineárnych krokov USA (ako napríklad umiestnenie jadrových zbraní v Turecku), ktoré vyústili až do tohto konfliktu
MAD dnes
Krátko po rozpade ZSSR sa napätie medzi USA a Ruskom ustálilo. Objavili sa ale krajiny, ktoré začali stavať svoje vlastné jadrové zbrane a nespadali pod širšiu kontrolu nikoho z dominantných svetových hráčov
- Izrael
- India
- Pakistán
- Severná Kórea
Všetky spomenuté krajiny začali disponovať alebo prejavili záujem o vlastný arzenál jadrových zbraní
Izrael
Izrael dodnes oficiálne nepriznal vlastníctvo týchto zbraní, dokonca nedovolí ani svetovým organizáciám nahliadnuť do ich programu. Ich najväčším argumentom je, že tieto zbrane vlastní kvôli svojmu bezpečiu v prípade, že by sa krajiny blízkeho východu rozhodli “ukončiť jeho existenciu”. Viacero politikov z Izraela sa vyjadrilo na spôsob, že keď “pôjdu dole oni, zoberú zo sebou všetkých“
V prípade Izraela majú tieto zbrane slúžiť ako odstrašujúci faktor pre potenciálny unifikovaný útok arabských krajín
India a Pakistan
Obe krajiny vlastnia jadrové zbrane a je relatívne problematické ich arzenál kontrolovať a regulovať. Veľmi otázne je aj do aker miery majú svoj jadrový program bezpečný. Bezpečnostné riziko predstavuje najmä Pakistan, ktorý je domovom mnohých teroristických a radikálnych hnutí. Vyrobenie takzvanej špinavej bomby a následné jej použitie by malo katastrofálne následky. Obe krajiny pri odôvodnení vlastnenia týchto zbraní používajú argument hrozby od oponenta
Severná Kórea
Krajina bezpochyby vlastní nejaké menšie množstvo jadrových zbraní. Opäť ten istý prípad, používajú argument strachu z oponenta a zároveň tamojší režim vidí existenciu jadrových zbraní v ich rukách ako nástroj, ktorý sa dá využiť pri jednaniach.
Nevýhody tejto doktríny
Jej najväčšou nevýhodou je fakt, že sa pozerá zväčša na najsilnejšie zbrane, ktorými aktéri disponujú. To znamená, že malé lokálne a proxy konflikty, ktoré boli počas studenej vojny bežné nehrajú tak významnú roľu, pretože ich výsledkom nie je použitie jadrových zbraní
Doktrína by sa súčasne dala označiť za “spoluvinníka” masového zbrojenia. Za predpokladu, že technológie sa vyvíjajú sa vyvíjajú aj technologické možnosti jadrových zbraní a ich nosičov. Toto eventuálne spôsobí vznik začarovaného kruhu, kedy sa obe strany snažia dobehnúť nukleárnu paritu pre udržanie svojej sily
Ako to je dnes?
Povedať, že “kedysi to bolo jednoduchšie” nie je tak scestné. Doktrína ako aj samotná teória hier sama o sebe je stále využívaná, problém je ale fakt, že sa s technologickým vývojom rapídne rozšírili vojenské možnosti a tým pádom nelineárne odpovede
Významnú úlohu hrá kybernetický priestor a nový spôsob dopravy jadrových hlavíc a to hypersonické rakety. Tieto dva aspekty sú momentálne jedny z najväčších bezpečnostných hrozieb ďalšieho vývoja doktríny MAD
Asi najhorším scenárom by bola situácia, kedy by jedna zo strán získala tak silnú prevahu, že by strach z odvetného útoku už nebol pre nich relevantný. Takýto scenár je našťastie ešte ďaleko keďže oveľa pravdepodobnejšie sú opäť lokálne proxy konflikty
