Neopodstatnený, netransparentný a zbytočne drahý nákup
Toto je záver Najvyššieho Kontrolného Úradu v otázke nákupu 14 stíhacích lietadiel F-16 C/D Block 70. Ide historicky o najdrahšiu akvizíciu vojenskej techniky v dejinách SR v celkovej hodnote okolo 6.2 miliardy (pravdepodobne bude ešte vyššia) v horizonte 40 rokov. Samotný proces nákupu pričom tiež nebol v súlade s pravidlami následkom čoho bolo udelených niekoľko pokút.
Bez aktualizovanej obrannej stratégie
NKÚ sa zaoberal nákupom F-16 v réžií Ministerstva obrany viac ako 2 roky pričom za toto obdobie im udelili celkom päť poriadkových pokút za nedoručenie kompletnej dokumentácie. Správa NKÚ poukázala na niekoľko závažných faktov, ktoré tento nákup sprevádzajú v zlom svetle. Jedným z nich je fakt, že o nákupe stíhacích lietadiel rozhodla vláda v čase, keď neboli aktualizované obranné stratégie. “A na rozdiel, napríklad, od Bulharska, ktoré realizovalo podobný nákup, akvizíciu, ho neodobril ani parlament,“ upozornil Mitrík.
Konkurenčné ponuky ignorovali?
Ďalším zo závažných faktov tohto nákupu je fakt, že ministerstvo nedokázalo preukázať nižšie náklady lietadiel F-16 oproti švédskym strojom JAS-39 Gripen. Gajdošov rezort totiž po podpise zmluvy tvrdil, že americké stroje sú v konečnom dôsledku lacnejšie. To však opäť spochybňuje NKÚ. To tvrdí, že prevádzkové náklady stíhačky Gripen sú o takmer pätinu nižšie.
„Vzhľadom na evidentné nezrovnalosti v analýze, ako aj všetky verejne dostupné a poskytnuté zdroje, vrátane analýz významných zdrojov, sa skutočné náklady na životný cyklus javia opačne – v prospech JAS-39 Gripen,“ tvrdí v správe NKÚ
Samotné F-16 budú Slovensko stáť počas prvých desiatich rokov 2,6 miliardy eur. Ďalších 20 rokov prevádzky bude stáť raz toľko. NKÚ navyše tvrdí, že vzhľadom na celkový ročný nálet, ktorý je na úrovni menej ako 50-tich percent obstaranej kapacity stíhačiek F-16, by bol postačujúci menší počet strojov, približne polovičný.
Na úkor ťažkej mechanizovanej brigády aj radarov
V roku 2020 dosiahla Slovenská Republika záväzok vynakladať 2% HDP na obranný priemysel a pre roku 2021 – 2023 plánuje výdavky na úrovni 1,8 – 1,9% HDP. Celkové obranné výdavky budú tak v najbližších rokoch predstavovať takmer dvojnásobnú hodnotu a s vojnou na Ukrajine to môže byť ešte viac.
Podľa NKÚ je ale problémom fakt, že nákup až 14 stíhacích lietadiel prevyšuje požiadavky NATO a vo významnej miere odčerpáva zdroje od realizácie meškajúceho projektu ťažkej mechanizovanej brigády. Aj v tejto oblasti si Slovenská Republika voči NATO musí plniť záväzky a práve táto oblasť spolu s radarovým pokrytím za 2,4 miliardy eur patrí pre slovenskú stranu medzi najvyššie priority.
Ťažká mechanizovaná brigáda potrebuje v prvom rade pásové bojové obrnené vozidlá, tanky, viacúčelové taktické vozidlá a samohybné húfnice, ktoré by súčasne mohli byť prínosom pre Slovenský priemysel.
Kompenzačné programy
Po kontrole bol kritizovaný aj fakt, že pri obstarávaní neboli vyrokované ani kompenzačné programy či už išlo o priame investície do zbrojného priemyslu alebo zabezpečenie subdodávateľských vzťahov pre výrobu vo vlastnej réžii.
Najvyšší Kontrolný Úrad pritom odhaduje, že do slovenskej ekonomiky by sa týmto spôsobom dostalo približne 1.9 miliardy, čo je pôvodná obstarávacia cena1 lietadla, výcvik, muníciu a dvojročnú prevádzku.
Napriek všetkému, zákon o verejnom obstarávaní neporušili
Aj napriek všetkému vyššie spomenutému, Úrad pre verejné obstarávanie po získaní prvotne nedodaných dokumentov dospel k tomu, že nedošlo zo strany Ministerstva Obrany SR k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní.
